Pravidelné investovanie do zlata – Zlato si už po stáročia udržiava povesť bezpečného prístavu. V časoch vysokej inflácie, geopolitických konfliktov alebo finančných kríz tradične rastie dopyt po ňom. Nie je preto prekvapujúce, že sa v posledných rokoch rozšírili služby ponúkajúce pravidelné sporenie do zlata už od niekoľkých stoviek korún mesačne.
Na prvý pohľad ide o jednoduchý koncept. Klient každý mesiac posiela menšiu sumu a postupne nakupuje zlomky zlatého ingotu. Po dosiahnutí určitej hmotnosti si môže nechať zlato fyzicky vydať alebo pokračovať v akumulácii.
Marketing týchto produktov často pracuje s predstavou, že ide o obdobu pravidelného investovania do fondov. V skutočnosti však existujú rozdiely, ktoré môžu mať výrazný vplyv na konečný výnos.
Obsah článku – Pravidelné investovanie do zlata:
Najväčší problém: marže pri malých zliatkach
Cena zlata, ktorú vidíme v médiách alebo na burzách, je takzvaná spotová cena. Za túto hodnotu však bežný investor fyzické zlato prakticky nikdy nekúpi.
Každý predajca si účtuje príplatok označovaný ako prémia. Ten pokrýva výrobu zliatku, logistiku, distribúciu, certifikáciu aj vlastnú obchodnú maržu.
Zatiaľ čo pri väčších zliatkach je tento rozdiel relatívne malý, pri malých gramážach môže byť prekvapivo vysoký.
Nie je výnimkou, že jednogramové zliatko stojí o 10 až 20 % viac ako zodpovedajúca hodnota zlata na svetových trhoch. Pri niektorých produktoch môže byť tento rozdiel ešte vyšší.
To znamená, že investor začína prakticky každý nákup v mínuse.
Ak napríklad spotová cena jedného gramu zlata zodpovedá 2 300 Kč a investor zaplatí za jednogramovú zliatinu 2 650 Kč, okamžite vzniká rozdiel 350 Kč. Cena zlata by musela vzrásť o viac ako 15 %, aby sa investor dostal len na nulu.
Nenechajte si ujsť: Čo znamená býčí a medveďový trh a ako v nich obchodovať
Matematika pravidelných nákupov
Pravidelné investovanie funguje najlepšie vtedy, keď sú transakčné náklady čo najnižšie. Práve tu naráža sporenie do fyzického zlata na svoje limity.
Pri mesačnom nákupe malých gramáží sa prirážka opakuje znova a znova. Investor tak dlhodobo nakupuje za cenu výrazne vyššiu, než za akú sa obchoduje samotný kov.
Pre predstavu:
- Investícia 1 000 Kč mesačne po dobu 10 rokov znamená vklady 120 000 Kč.
- Ak je priemerná marža 12 %, približne 14 400 Kč „zmizne“ ešte skôr, než zlato začne zarábať.
- K tomu je potrebné pripočítať prípadné skladovacie alebo administratívne poplatky.
Práve preto je vhodné dôkladne si preštudovať cenník konkrétnej spoločnosti a neriadiť sa len reklamnými sloganmi o ochrane úspor.
ETF fondy: lacnejšia cesta k zlatu
Alternatívou sú burzovo obchodované fondy zamerané na zlato, známe ako ETF.
Tieto fondy väčšinou držia fyzické zlato vo veľkých objemoch a investor kupuje podiely, nie jednotlivé zliatky. Vďaka tomu odpadajú vysoké marže spojené s malými gramážami.
Ročné náklady niektorých zlatých ETF sa pohybujú okolo 0,1 až 0,4 % hodnoty investície. V porovnaní s jednorazovým príplatkom presahujúcim 10 % pri malých zliatkach ide o výrazný rozdiel.
Nevýhodou je samozrejme skutočnosť, že investor nevlastní fyzický kov doma alebo v trezore. Pre niektorých konzervatívnych investorov je práve fyzické držanie hlavným dôvodom, prečo kupujú zlato.
Nenechajte si ujsť: XTB – recenzia brokera
Ako si vedie zlato v porovnaní s akciami
Zlato sa často prezentuje ako investícia. Historicky však fungovalo skôr ako uchovávateľ hodnoty než ako nástroj na dlhodobé vytváranie bohatstva.
Podľa dlhodobých štatistík dosahovalo zlato v posledných desaťročiach priemerný ročný výnos približne 6 až 8 %. Široké akciové indexy, napríklad S&P 500, sa dlhodobo pohybovali okolo 9 až 10 % ročne vrátane reinvestovaných dividend.
Rozdiel jedného alebo dvoch percentuálnych bodov sa nemusí zdať zásadný. V horizonte dvadsiatich alebo tridsiatich rokov však vďaka efektu zloženého úročenia znamená výrazne odlišný výsledok.
Preto väčšina finančných poradcov odporúča využívať zlato skôr ako súčasť diverzifikácie než ako hlavnú investičnú stratégiu.
Viac o fungovaní ceny zlata a jeho historickej výkonnosti ponúka napríklad World Gold Council.
Pre koho má zmysel sporiť do zlata
Pravidelné investovanie do zlata nie je automaticky zlý produkt. Je však dôležité pochopiť jeho obmedzenia.
Môže mať zmysel pre investorov, ktorí chcú časť majetku držať mimo finančného systému, uprednostňujú fyzické aktíva a nezaujímajú sa o maximalizáciu dlhodobého výnosu. V takom prípade môže zlato plniť úlohu poistky proti mimoriadnym ekonomickým udalostiam.
Ak je však cieľom dlhodobé budovanie majetku, je rozumné porovnať náklady s alternatívami. Vysoké marže pri malých zliatkach totiž dokážu výrazne znížiť efekt pravidelného investovania ešte skôr, než sa prejaví rast ceny samotného kovu.
Práve preto by sa zlato malo vnímať predovšetkým ako doplnok portfólia, nie ako jeho hlavný motor rastu.
Pravidelné sporenie do zlata znie v reklamách skvele – dáva pocit bezpečia a dostupnosti pre každého. Lenže v klenotníctvach ani u predajcov drahých kovov nedostanete nič zadarmo. Ak nakupujete zlato po malých kúskoch, kvôli vysokým maržiam (prirážkam) začínate každú investíciu v citeľnom mínuse. Zlato jednoducho nie je stroj na bohatstvo, ale drahá poistka pre prípad núdze.
Prečítajte si tiež: BITmarkets.com recenzie – Moderná kryptomenová burza
