Podľa odborníkov by takáto modernizácia amerického hospodárstva mohla pripomínať príbeh, ktorým si od roku 2000 prešla Čína, ktorá sa tiež postupne odkláňa od tradičných energetických zdrojov smerom k tým zeleným. Niečo podobné zažila a stále zažíva Európska únia.
Verejné investície do potrebnej infraštruktúry sú teraz asi o dvadsať miliárd dolárov nižšie, než na prelome prvej a druhej dekády tohto storočia. Bidenove plány na ozelenenie americkej ekonomiky ale budú mať značný vplyv na ceny priemyselných kovov, dopyt po nich má totiž rásť. Budovanie technológií šetrných k životnému prostrediu je na spotrebu kovov náročné.
To môže v konečnom dôsledku rozvoj ekologického hospodárstva brzdiť. Index, ktorý mapuje vývoj cien priemyselných kovov, sa totiž nachádza na najvyššej úrovni za posledného 2,5 roka. Vo svojom úsilí znižovať emisie skleníkových plynov navyše nepoľavuje ani Čína, ani Európska únia, čo môže ceny kovov vyhnať ešte vyššie.
