Európska energetická kríza a ako sa rieši

Európska energetická kríza v uplynulom roku zjavne oživila spomienky na udalosti spred viac ako 40 rokov. V 70. rokoch minulého storočia čelila nielen západná Európa, ale krajiny celého Západu (vrátane Severnej Ameriky) energetickému šoku podobnému tomu v roku 2022. Jediný rozdiel bol v tom, že vtedy išlo o prudký nárast cien ropy, zatiaľ čo teraz dramaticky vzrástli ceny zemného plynu a elektriny.

Obsah

Energetickú krízu v Európe, ale nielen tam, možno opísať ako prudký nárast cien energetických komodít. Najmä zemného plynu a elektrickej energie. Korene a príčiny vývoja, ktorý gradoval v roku 2022, však siahajú do skoršieho obdobia. Len v minulom roku došlo na energetických trhoch k tzv. dokonalej búrke, keď sa takmer všetky negatívne faktory zišli takmer v rovnakom čase. V dôsledku toho cena elektriny na spotovom trhu vzrástla nad 1 000 EUR za megawatthodinu, zatiaľ čo v prípade zemného plynu cena stúpla na viac ako 300 EUR. Európania boli dlhé roky zvyknutí na ceny, ktoré nedosahovali ani desatinu vrcholov dosiahnutých v roku 2022.

V zásade existovali štyri hlavné príčiny energetickej krízy. Po prvé, hospodárske oživenie po skončení studenej vojny. Zatiaľ čo počas pandémie kovov došlo k rýchlemu poklesu dopytu po energiách v dôsledku série výluk, na čo výrobcovia logicky reagovali znížením výroby, po obnovení hospodárstva dopyt po elektrine, zemnom plyne a palivách prudko vzrástol. Strana ponuky (výrobcovia) nebola schopná okamžite zvýšiť výrobu a ceny začali rásť.
Druhú príčinu možno vidieť v plánovanom odstavení viac ako polovice všetkých jadrových blokov vo Francúzsku na pravidelnú údržbu. Počas tohto obdobia sa však ukázalo, že niektoré reaktory potrebujú náročnejšie opravy a odstávka sa predĺžila. Problém nedostatočných dodávok elektrickej energie na európskom trhu sa prehĺbil.

Tretím faktorom bolo postupné uťahovanie kohútikov na plynovodoch privádzajúcich zemný plyn z Ruska. K tomu prispela invázia ruských vojsk na Ukrajinu, na ktorú západná Európa reagovala odpojením ruského plynu. To so sebou prinieslo dočasné zvýšenie cien plynu na európskom trhu. Napokon štvrtou príčinou energetickej krízy v Európe je dlhodobé nedostatočné investovanie do celého energetického sektora a z toho vyplývajúca nepripravenosť európskej energetiky na budúci rast dopytu po energii.

Nenechajte si ujsť: Recenzia ApmeFX – Regulovaný broker s profesionálnymi portfólio manažérmi

Európska energetická kríza – súčasné opatrenia

V uplynulom roku Európska komisia hľadala spôsoby, ako minimalizovať negatívny vplyv energetickej krízy na obyvateľstvo a podniky mimo energetického sektora. A počas jesene prijala trojicu „opatrení na zníženie účtov za energiu“.

Prvé sa týka dobrovoľného zníženia spotreby elektrickej energie o najmenej 10 % do konca marca 2023 spolu s povinnosťou krajín Európskej únie znížiť spotrebu energie v čase špičky aspoň o päť percent. V prípade plynu sa malo dosiahnuť zníženie o 15 percent. Jednotlivé členské štáty EÚ si mali vybrať vlastné špecifické opatrenia na úsporu energie.

Druhým opatrením bolo zavedenie cenového alebo výnosového stropu vo výške 180 EUR za megawatthodinu pre výrobcov elektriny s nízkymi prevádzkovými nákladmi využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, jadrovú energiu alebo hnedé uhlie.

Toto opatrenie ide ruka v ruke s tretím krokom. Všetky príjmy výrobcov elektriny, ktoré presahujú strop, sa majú odviesť do rozpočtov členských štátov. Tie by takto získané dodatočné zdroje použili na vyplatenie kompenzácií za vysoké ceny energie spotrebiteľom, t. j. domácnostiam a podnikom. Tým by sa zmiernil vplyv vysokých cien na konečných spotrebiteľov.

Okrem toho boli stanovené ďalšie ciele. Medzi ne patrilo naplnenie zásobníkov plynu v EÚ aspoň na 92 % pred začiatkom vykurovacej sezóny, spoločné nákupy plynu, vybudovanie nových terminálov na príjem skvapalneného zemného plynu dovážaného po mori a diverzifikácia dodávok s cieľom odstrániť závislosť od dodávok plynu z Ruska.

Európska energetická kríza – účinnosť opatrení

Energetickú krízu v EÚ možno považovať za vyriešenú, prinajmenšom pre vykurovaciu sezónu 2022/2023. Na jednej strane vďaka opatreniam, ktoré prijala EÚ-27, a na druhej strane vďaka súhre okolností, najmä vďaka neočakávane miernej tohtoročnej zime.
Spotreba plynu totiž klesla približne o 15 % a dodávky plynu z Ruska sa radikálne znížili, pričom jeho podiel na dovoze plynu do EÚ klesol zo 40 % pred vojnou na menej ako 10 % v súčasnosti.
Postupne sa podarilo zabezpečiť dodávky plynu aj z iných krajín (mimo Ruska). Či už rozšírením prepravnej kapacity nórskeho plynu do EÚ (poľsko-litovský plynovod GIPL), alebo otvorením prepojovacieho plynovodu medzi Gréckom a Bulharskom, ktorý bude do Európy privádzať plyn z Azerbajdžanu, alebo zabezpečením dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov, Kataru, Nigérie alebo Alžírska.

Nové terminály na príjem LNG sa budujú aj v pobrežných štátoch Európskej únie, pričom v októbri minulého roka ich v Európe fungovalo približne 30 a ďalšie sú vo výstavbe. Nachádzajú sa najmä v Nemecku, Grécku, Taliansku, ale aj v Poľsku a pobaltských štátoch.

Kombinácia týchto opatrení, miernej vykurovacej sezóny a jasných signálov, že Európa sa opäť chystá masívne investovať do energetiky, viedla k tomu, že ceny elektriny a plynu sa na jeseň začali stabilizovať. V súčasnosti sa plyn na európskych burzách obchoduje za približne rovnakú cenu ako v auguste 2021, t. j. okolo 44 EUR za megawatthodinu. Elektrina dnes stojí na spotovom trhu približne rovnako ako v januári alebo februári 2022, t. j. približne 145 EUR za megawatthodinu. Neexistuje lepší dôkaz ako ceny energie, že najhoršia energetická kríza bola zažehnaná.

Čitateľom sa tiež páči: Ako zarobiť na dotazníkoch: Český národný panel

Súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti

Ako už bolo uvedené, súčasná situácia na trhoch s energiou je veľmi priaznivá. Katastrofické scenáre, ktoré sa z času na čas objavili v médiách, sa v zásade nenaplnili. Naopak, v súčasnosti sa diskutuje o tom, či nie je čas na zrušenie cenových stropov tak pre výrobcov elektriny, ako aj pre koncových odberateľov elektriny alebo plynu. Na trhu sa čoraz častejšie objavujú ponuky energií, ktoré sú už pod cenovými stropmi.

Pre najbližšiu budúcnosť, t. j. pre nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu 2023/2024, bude rozhodujúce, či sa podarí zabezpečiť dostatočné množstvo najmä zemného plynu vrátane dostatočného naplnenia zásobníkov plynu. V minulom roku Európska únia ešte vo veľkej miere plnila svoje zásobníky ruským plynom, na ktorý sa už nebude môcť spoliehať. Vzhľadom na to, že ruský plyn bol z veľkej časti nahradený už v priebehu minulého roka, je dosť pravdepodobné, že v priebehu tohto roka to bude o niečo jednoduchšie.

Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sa ako riešenie alebo účinná prevencia budúcich energetických kríz javia nepretržité investície do energetickej infraštruktúry. Teda do výstavby nových zdrojov na výrobu elektrickej energie, a to tak veľkých, ako aj lokálnych. Je zrejmé, že Európa sa bude čoraz viac orientovať na obnoviteľné zdroje energie. Otázkou zostáva, akú úlohu bude v európskom energetickom mixe zohrávať jadrová energia. Z krátkodobého hľadiska môže byť problémom definitívne odstavenie posledných jadrových elektrární v Nemecku, na druhej strane Fínsko nedávno uviedlo do prevádzky novú jadrovú elektráreň. Na otázku jadrovej energie budú musieť odpovedať politici, resp. voliči, ktorí dajú politikom mandát buď na renesanciu jadrovej energie, alebo na jej definitívny koniec. Faktom však zostáva, že ak Európa nebude schopná zabezpečiť dlhodobé zvýšenie dodávok energie, cena energie bude rásť. To je jednoducho zákon trhu.

Čítejťe daľej: Recenzia konkurenčného brokera Golden Brokers

Tento článok je k dispozícii aj v češtine. Českú verziu nájdete tu: forexmag.cz. Článok si môžete prečítať aj na našej partnerskej webovej stránke.