Larry Fink vypichol tri kritické oblasti ekologickej transformácie, ktoré predstavujú príležitosti pre investorov za 50 biliónov dolárov. Po prvé, tiež po spoločnostiach, ktoré nie sú verejne obchodované, by sa malo vyžadovať zdieľanie informácií o tom, ako prispievajú k trvalej udržateľnosti. A to rovnako, ako o tom musí informovať podniky, ktorých akcie sa obchodujú na finančných trhoch.
Po druhé, vlády podľa Fínka prispievajú k vytváraniu nerovnosti v dopyte medzi zeleným a „nezeleným“ tovarom. A to prostredníctvom najrôznejších daňových úľav alebo naopak dodatočným zdanením menej šetrných výrobkov. To potom podľa Fínka prispieva k zvyšovaniu sociálnej nestability, pretože sú penalizovaní chudobnejší spotrebitelia, pre ktorých je zelený tovar príliš drahý.
Po tretie, Svetová banka a Medzinárodný menový fond majú byť schopné viac podporovať súkromný kapitál v investíciách do uhlíkovej transformácie ekonomiky. Obe inštitúcie majú vraj prehodnotiť svoje pozície.
