Inflácia v USA síce láme tridsaťročné rekordy, americký dolár napriek tomu silnie. Vzhľadom k zaužívaným ekonomickým poučkám sa tento vývoj môže zdať paradoxný. Veď nárast inflačného diferenciálu by mal spôsobiť, že mena krajiny, v ktorej sa inflácia dostáva na stále vyššie úrovne, by mala nominálne adekvátne oslabiť. Dolár sa ale pohybuje presne naopak.
Takýto vývoj má niekoľko vysvetlení. Po prvé, aj inflácia v eurozóne sa mesiac od mesiaca zvyšuje, a tak inflačný diferenciál nenarastá tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ďalším dôvodom je fakt, že inflácia praje investíciám do akcií. A keďže dopyt po tých amerických rastie, nutne rastie aj dopyt po mene, v ktorej sa akcie obchodujú.
V neposlednom rade zohráva úlohu očakávania postupného sprísňovania menovej politiky americkým Fedom. Investori preto skupujú dolár v nádeji, že ten bude za pár mesiacov ešte o niečo silnejší, a tak na obchode s ním zarobia. Dolár zjavne nepovedal ešte posledné slovo.
