Štyri hlasy však boli v deväťčlennom výbore pre menovú politiku Bank of England málo, a tak centrálna banka Spojeného kráľovstva svoju základnú sadzbu zdvihla v rovnakom kroku ako v decembri 2021. Vtedy bola britská centrálna banka vôbec prvou z tých najvýznamnejších, ktoré sa k rastu úrokových sadzieb odhodlali.
Hlavným argumentom pre zvýšenie sadzieb bola inflácia, ktorá by sa mohla vo Veľkej Británii dostať v apríli cez sedempercentnú úroveň. To by bol najrýchlejší rast cenovej hladiny od začiatku 90. rokov, keď v premiérskom kresle zasadala ešte Margaret Thatcherová.
K zvýšeniu úrokových sadzieb pristúpila vo štvrtok aj Česká národná banka, ktorá svoju dvojtýždňovú reposazbu dostala už na úroveň 4,5 percenta. To je najviac za posledných dvadsať rokov. Česká národná banka v súčasnej dobe bojuje hlavne o udržanie inflačných očakávaní relatívne nízko. Českí centrálni bankári totiž varujú, že inflácia by mohla v januári dosiahnuť dvojciferné hodnoty.
[…] očakávam, že k prvému zvýšeniu úrokových sadzieb dôjde niekedy vo štvrtom štvrťroku tohto roku,“ uviedol Klaas Knot v rozhovore pre […]
[…] Embargo na ruskú ropu by mohol začať platiť už počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Fakticky by to znamenalo, že do únijných rafinérií prestane prúdiť ruská ropa. V hre je ale aj variant, že niektoré členské štáty sa od ruskej ropy odpoja neskôr. Slovensko s Maďarskom totiž žiadajú výnimku s tým, že by sa od ruskej ropy odrezali ku konca roku 2023. O odklade hovorí aj Česká republika. […]
[…] je zejména emise státních dluhopisů kvůli předfinancování korunových splátek státního dluhu a také průběžné krytí letošního schodku státního rozpočtu. Ten je zatím naplánován na […]
[…] by to malo na krajiny, ktoré sú najviac závislé od ruského plynu. Maďarsko, Slovensko a Česká republika. V najhoršom prípade by maďarská ekonomika klesla približne o 6,5 %, slovenská takmer o 6 % a […]