Medziročný rast spotrebiteľských cien v Spojených štátoch sa v máji zrýchlil na 4,2 percenta z 3,8 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Inflácia tak dosiahla najvyššiu úroveň za tri roky. Vyplýva to z dnešnej správy štatistikov amerického ministerstva práce. Infláciu tlačí nahor výrazný rast cien energií, ktorý je dôsledkom konfliktu na Blízkom východe.
Nenechajte si ujsť: Čo znamená býčí a medveďový trh a ako v nich obchodovať
Ropná kríza v USA
Ceny energetických produktov a služieb v USA v máji medziročne vzrástli o 23,5 percenta, ceny samotného benzínu vzrástli o 40,5 percenta. Ceny pohonných hmôt po celom svete v poslednom období výrazne vzrástli, pretože konflikt na Blízkom východe, ktorý koncom februára odštartovali americko-izraelské útoky na Irán, ochromil lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Týmto prielivom prechádza bežne asi pätina svetových dodávok ropy.
Rast inflácie predstavuje politické riziko pre amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho Republikánsku stranu, ktorá sa bude v novembrových voľbách snažiť udržať väčšinu v Kongrese. K Trumpovmu víťazstvu v prezidentských voľbách v roku 2024 vo veľkej miere prispel jeho sľub, že zníži infláciu. Teraz je však mnoho ľudí nespokojných s jeho hospodárskou politikou a obviňujú prezidenta z vysokých cien na čerpacích staniciach.
Mohlo by vás zaujímať: Dotykačka
Inflácia v USA naďalej drví spotrebiteľov
„Američania čelia v dôsledku inflácie finančným tlakom,“ uviedla ekonómka Heather Longová zo spoločnosti Navy Federal Credit Union. „Mnohých Američanov frustruje, že ceny mnohých základných položiek rastú,“ dodala. V tejto súvislosti poukázala najmä na zdražovanie benzínu, potravín, elektriny a zdravotnej starostlivosti. „Koniec vojny v Iráne síce pomôže zmierniť infláciu, v prípade rastu cien potravín nás však pravdepodobne to najhoršie ešte len čaká,“ varovala.
Nárast inflácie v posledných mesiacoch navyše podkopal nádeje, že americká centrálna banka (Fed) v tomto roku podporí hospodársky rast znížením úrokových sadzieb. V súčasnosti sa naopak špekuluje, že Fed by mohol pristúpiť k zvýšeniu úrokov. Centrálna banka bude o nastavení úrokových sadzieb rozhodovať budúci týždeň. Predpokladá sa, že opäť ponechá základnú úrokovú sadzbu bez zmeny v rozpätí 3,50 až 3,75 percenta.
Naposledy úrokové sadzby zmenila vlani v decembri, keď ich znížila o štvrť percentuálneho bodu. Novým šéfom Fedu sa minulý mesiac stal Kevin Warsh, ktorého do funkcie navrhol prezident Trump. Warsh na čele Fedu nahradil Jeroma Powella, ktorého Trump opakovane kritizoval pre neochotu znižovať úrokové sadzby.
Prečítajte si tiež: crypto4me
