Spomínané nerastné suroviny síce nepatria medzi tie najvzácnejšie, po svete sa vyskytujú pomerne hojne. Kameňom úrazu je ale ich ťažba a spracovanie, ktoré predstavujú vážny zdroj znečistenia životného prostredia. Spojené štáty predtým v produkcii týchto surovín dominovali, ale práve kvôli negatívnym environmentálnym dopadom ju obmedzovali. Už asi pred dvoma dekádami ich na špici vystriedala Čína.
Lenže vzhľadom k postupujúcim zmenám klímy je grónska pevnina stále prístupnejšie a ťažba nerastných surovín ľahšia. O územie tak majú záujem nielen Spojené štáty (bývalý prezident Trump dokonca chcel Grónsko od Dánska odkúpiť), ale aj Čína alebo Austrália.
Väčšiemu rozmachu ťažby zatiaľ, vedľa administratívnych prekážok, bránia tiež stále pomerne vysoké náklady na vybudovanie príslušných dolov. Jeden by podľa odhadov rôznych ťažobných firiem stál asi 500 miliónov dolárov. Jeho rentabilita by tak závisela na objeme vyťaženého nerastu. Nie príliš priaznivou správou pre Grónsko je, že ruda by mala byť odvážaná a spracovaná inde. To však nemusí veľmociam v ich úsilí nijako brániť.
