Podľa Tommaso Mancini-Griffoliho, významného úradníka Medzinárodného menového fondu majú budúcnosť digitálnych mien do značnej miery v rukách centrálnej banky. Ak sa rozhodnú ich zaštítiť, otvoria tým dvere obrovským inováciám v maloobchodných platbách.
Mancini-Griffoli tvrdí, že by celý systém mohol fungovať na báze umelo vytvorených digitálnych mien centrálnou bankou. Tým pádom by takéto meny podliehali dôveryhodnosti, ktorú súčasným menám centrálne banky zabezpečujú, a tak by vzrástla dôvera spotrebiteľov v digitálne meny všeobecne. Pravdepodobne by to viedlo k rozšíreniu využívania digitálnych mien pri platení nielen za bežné nákupy, ale aj vzrástla efektivita vykonávania platieb. Minimálne v tom, že by sa zrýchlili toky peňazí, čo by mnohým subjektom ušetrilo nemalé náklady.
Podľa Mancini-Griffoliho by de facto išlo o public-private partnership projekt. Licencovaný prevádzkovateľ elektronickej meny by svoje zostatky ukladal v centrálnej banke, od ktorej by na oplátku dostal záväzok, že môže túto menu vymeniť za verejne obchodovaný stablecoin. To by znamenalo, že digitálne meny budú naviazané na rezervy centrálnej banky. Centrálna banka by tak mohla sprostredkovane kontrolovať peňažnú zásobu v ekonomike, a to aj v sektore digitálnych mien. To by nakoniec malo prispieť k väčšej stabilite digitálnych mien.
