Hoci sa akcie považujú za aktívum, ktoré pred vplyvom inflácie pomerne dobre chránia, v časoch, keď sa výrazne menia trendy v inflačnom očakávaní, nemusí táto poučka platiť. Na rozhodovanie investorov totiž pôsobia dva protichodné efekty. Po prvé, vyššia inflácia znamená, že budúce zárobky firiem musíme pri prevode na súčasnú hodnotu diskontovať vyšším percentom. To znamená, že súčasná hodnota budúcich ziskov klesá, čo investorov odrádza od kúpy akcií firiem v súčasnosti.
Po druhé, vyššia inflácia znamená, že firmy budú môcť zvyšovať ceny svojej produkcie, čo bude znamenať rast nominálnych zárobkov. To naopak zlepšuje očakávania ohľadom rastu cien jej akcií a investori tak majú dôvod ich dnes nakupovať. Otázkou teda je, ktorý z dvoch efektov u investorov prevládne. Kým analytici považujú za racionálnu skôr druhú spomínanú linku, investori sa vraj majú tendenciu správať spravidla iracionálne.
Preto existuje obava, či akcie na Wall Street majú ešte kam rásť. Do karát im ale hrá nedávne vyhlásenie šéfa Fedu Jerome Powella, ktorý povedal, že politika centrálnej banky bude dávať prednosť dosiahnutiu plnej zamestnanosti pred infláciou.
