Americké technologické spoločnosti Oracle, Microsoft a Meta Platforms sa zaviazali investovať v najbližších rokoch približne 500 miliárd dolárov do prenájmu dátových centier a súvisiacej infraštruktúry na rozvoj umelej inteligencie (AI). Vyplýva to z analýzy agentúry Bloomberg na základe štvrťročných správ týchto spoločností.
Budúce nájmy za stovky miliárd
Budúce záväzky spoločnosti Oracle v oblasti prenájmu dosiahli 248 miliárd dolárov. Z toho spoločnosť podpísala nové zmluvy v hodnote približne 150 miliárd dolárov za tri mesiace do konca novembra. Tieto sumy ešte nie sú úplne viditeľné v súvahách, pretože sa objavia až vtedy, keď začnú skutočné platby, dodal Bloomberg. Spoločnosť Oracle tieto plány ticho zverejnila len v podaní. Investori, ktorí už boli nervózni z rastúcich výdavkov, následne predali cenné papiere spoločnosti, uvádza Bloomberg. „Toto dodatočné zverejnenie vnímame ako znamenie, že spoločnosť Oracle bude mať významné kapitálové problémy,“ napísal minulý týždeň analytik Gil Luria zo spoločnosti DA Davidson.
V posledných štvrťrokoch cloudové spoločnosti astronomicky zvýšili budúce nájmy serverových fariem, ktoré môžu byť platné až 19 rokov. Podľa agentúry Bloomberg sa investori obávajú, že aj keď sú nájmy rozložené na dlhé obdobie. Predstavujú významné riziko v prípade spomalenia dopytu po službách umelej inteligencie. Okrem toho má Oracle obrovskú expozíciu voči jedinému klientovi, OpenAI, poznamenal Ed Gavin, zakladateľ spoločnosti DC Byte, ktorá sa zaoberá výskumom dátových centier. To zvyšuje citlivosť Oracle na potenciálne zmeny stratégie alebo tempa investícií v sektore umelej inteligencie.
OpenAI podpísala tento rok zmluvu s Oracle. Na základe ktorej bude OpenAI svojmu partnerovi platiť 30 miliárd dolárov ročne za služby dátového centra. Podľa nedávnej analýzy Financial Times (FT) si Oracle požičala desiatky miliárd dolárov na infraštruktúrne projekty pre OpenAI. Microsoft a Meta Platforms tiež podpísali zmluvy o prenájme infraštruktúry v hodnote desiatok miliárd dolárov. Investori sú však v ich prípade pokojnejší vďaka silným peňažným tokom, dodal Bloomberg.
Microsoft, Meta a Google masívne zvyšujú záväzky v oblasti AI infraštruktúry
Microsoft zaznamenal prudký nárast nákladov na prenájom už v roku 2023. Keď začal uspokojovať obrovský dopyt po výpočtovom výkone spojený s partnerstvom so spoločnosťou OpenAI. Meta sa naopak rozhodla prenajať si vlastné centrá namiesto ich výstavby, napríklad prenájom kľúčového dátového centra AI v Louisiane. Budúce záväzky Meta v oblasti prenájmu dosahujú celkovú hodnotu 58 miliárd dolárov, čo je trojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. Google, súčasť skupiny Alphabet, ktorá tradične vlastnila väčšinu svojich dátových centier, sa tiež pridáva k tomuto trendu. V posledných štvrťrokoch však tiež výrazne zvýšil svoje plánované prenájmy. Na konci septembra mal budúce záväzky z prenájmu vo výške 42,6 miliardy dolárov, čo predstavuje približne sedemnásobný medziročný nárast.
Podľa prognózy spoločnosti Gartner dosiahnu globálne výdavky na umelú inteligenciu v tomto roku takmer 1,5 bilióna dolárov, čo je nárast oproti 988 miliardám dolárov v minulom roku. Gartner predpokladá, že v budúcom roku by výdavky mohli prekročiť 2 bilióny dolárov. V posledných mesiacoch sa objavili varovania o možnej investičnej bubline spočívajúcej v nadhodnotených akciách spojených s technológiou umelej inteligencie. Podľa analýzy Der Standard sú mnohé sľuby zástupcov start-upov zameraných na umelú inteligenciu prehnané a skutočnosť je ďaleko od ich plánov.
Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva varovala, že optimizmus ohľadom umelej inteligencie rozvíril trhy a pomohol oživiť globálnu ekonomiku. Uviedla však, že prudká korekcia cien akcií by mohla spomaliť ekonomický rast, odhaliť slabé miesta globálneho systému a skomplikovať život najmä rozvojovým krajinám. Bank of England uviedla, že hodnotenie akcií na amerických akciových trhoch je v niektorých ohľadoch podobné hodnoteniu v období vrcholu internetovej bubliny, ktorá prasknutá v roku 2000. Medzi rokom 1995 a vrcholom bubliny v marci 2000 vzrástol index Nasdaq Composite, ktorý zahŕňa mnoho technologických akcií, približne o 600 percent. Do októbra 2002 potom klesol o 78 percent, čím sa zničili všetky zisky z predchádzajúceho obdobia.
Zdroj: ČTK
