Nemecko zostáva zďaleka najväčším čistým platcom do rozpočtu EÚ. Podľa analýzy Inštitútu nemeckého hospodárstva v Kolíne nad Rýnom (IW Köln), ktorý financujú nemecké hospodárske združenia a podniky, však už aj niektorí bývalí čistí príjemcovia platia veľa. Najväčšia európska ekonomika odviedla vlani do pokladnice EÚ o 17,4 miliardy eur (438 miliárd korún) viac, ako z nej dostala.
Analýza Inštitútu nemeckého hospodárstva
„Čistý príspevok Nemecka je takmer dvakrát vyšší ako príspevok Francúzska, ktoré prispieva druhou najvyššou sumou po Nemecku,“ uviedla autorka štúdie a ekonómka IW Samina Sultanová. Paríž zaplatil do Bruselu takmer o deväť miliárd eur viac, ako dostal. „Na druhej strane, Poľsko je najväčším príjemcom,“ uviedla Sultanová. „V roku 2023 táto krajina dostala približne o osem miliárd eur viac, ako prispela,“ spresnila analytička. S určitým odstupom nasleduje Rumunsko s prijatými šiestimi miliardami eur a Maďarsko so 4,6 miliardami eur.
Česká republika dostane podľa analýzy v roku 2023 o takmer tri miliardy eur viac, ako odviedla do rozpočtu EÚ. To z nej robí piateho najväčšieho čistého príjemcu po Poľsku, Rumunsku, Maďarsku a Grécku.
Slabá hospodárska situácia
V dôsledku slabej hospodárskej situácie sa podľa analýzy čistý príspevok Nemecka v porovnaní s rokom 2022 znížil. V tomto roku ešte predstavoval 19,7 miliardy eur. „A tento rok pravdepodobne opäť klesne, pretože neexistujú žiadne náznaky hospodárskeho oživenia,“ uviedol expert IW. „Zatiaľ čo nemecký príspevok klesá, čistý príspevok Španielska a Portugalska rastie, pretože hospodárstvo v týchto krajinách rastie – finančné bremeno sa presúva,“ vysvetlil ekonóm.
V dôsledku ruskej vojny na Ukrajine sa v súčasnosti diskutuje o pristúpení Ukrajiny a ďalších krajín. „Naše štúdie a doterajšie výsledky však ukazujú, že takéto rozšírenie by si vyžadovalo aj reformy EÚ,“ hovorí Sultan. Okrem reforiem v rozhodovacích procesoch EÚ by sa podľa nej na to musel pripraviť aj rozpočet EÚ. Štúdia IW ukazuje, že fondy kohéznej politiky sa často využívajú neskoro. Tu sa okrem iného javí ako potrebné zjednodušenie pravidiel prideľovania peňazí. „Okrem toho by sa tieto fondy mali v prípade prípadného rozšírenia viac zamerať na najchudobnejšie členské štáty,“ dodáva expertka IW.
zdroj: ČTK
