Bývalá francúzska ministerka financií a dlhoročná šéfka Medzinárodného menového fondu v piatok oficiálne vystriedala Maria Draghiho v čele Európskej centrálnej banky.

Christine Lagardeová nastupuje do funkcie prezidentky ECB v čase, keď sa z ekonomického hľadiska žiadna dráma v eurozóne neodohráva. Na rozdiel od svojho predchodcu Maria Draghiho nemusí riešiť dopady svetovej finančnej a ekonomickej krízy, ktorá svet zasiahla pred desiatimi rokmi. Pravdou je, že kríze bezprostredne nečelil ani Draghi, ktorý sa do čela ECB dostal pred ôsmimi rokmi (keď už Európu drvila kríza dva roky). Avšak do dejín sa zapísal ako niekto, kto v boji proti príliš nízkej inflácii neváhal tasiť nekonvenčné menovopolitické nástroje: kvantitatívne uvoľňovanie a záporné úrokové sadzby.

Hoci sa pred pár mesiacmi ešte zdalo, že sa Európska centrálna banka vráti do menovej politiky normálu, nedávno poslala úrokové sadzby ešte hlbšie pod nulu a teraz sa dokonca vracia (takmer po roku) ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Núti ju k tomu vývoj inflácie, ktorá sa v eurozóne momentálne nachádza pod jedným percentom aj, keď cieľová hodnota na dvoch percentách ročne.

Lagardeová nebude práve v ľahkej pozícii. Medzi ekonómami totiž panuje presvedčenie, že za nezvyčajne nízkou infláciou eurozóny stoja mimo iného aj príliš reštriktívna fiškálna politika Spolkovej republiky Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky. Len pre predstavu, Nemecko vykazuje prebytkový štátny rozpočet od roku 2014 a neustále ho zvyšuje. Vlani nemecký štát hospodáril s prebytkom vo výške 1,7 percenta HDP, za prvý tohtoročný polrok dokonca 2,7 percenta. V absolútnej hodnote ide o polročný prebytok v objeme necelých 45,3 miliardy eur, ako uviedla agentúra Reuters.

Presvedčiť Nemecko

Ak menová politika ECB pôjde úplne proti fiškálnej politike najsilnejšej ekonomiky eurozóny, potom z toho nikdy nič dobrého vzísť nemôže. Lagardeová má, hoci nie je ekonómkou, jednu nesmiernu výhodu, a tou sú jej skúsenosti. Ako niekdajšia ministerka financií a riaditeľka Medzinárodného menového fondu preukázala, že má vynikajúce vyjednávacie schopnosti. Ona sama už stačila naznačiť, že ich bude chcieť využiť na presvedčenie práve Nemecka, aby od svojej politiky uťahovania fiškálnych skrutiek aspoň trochu upustilo.

V samotnej monetárnej politike možno u Christine Lagardeovej očakávať zachovanie Draghim nastúpeného trendu. Európska centrálna banka rovnako príliš veľký manévrovací priestor nemá. Napriek tomu, že hospodárstvo eurozóny trochu oslabuje. Menová politika Európskej centrálnej banky sa tak skôr bude niesť v duchu diskusií o ďalšom znížení úrokových sadzieb alebo zväčšenia objemu peňazí, za ktoré banka každý mesiac zaobstará vládne, municipálne alebo korporátne dlhopisy. Skrátka a dobre, v sklenenom mrakodrape na brehu rieky Mohanu bude v nasledujúcich rokoch spolu s Christine Lagardeovú vládnuť tiež nuda. V istom slova zmysle je to ale dobrá správa. Pre Európu, pre svet a v neposlednom rade aj pre Slovenskú republiku.

2 KOMENTÁŘE

ZANECHAT ODPOVĚĎ

Zadejte svůj komentář!
Zde prosím zadejte své jméno