IPO Saudi Aramco je tu. Tesne prekoná Alibabu

Dlho očakávaná udalosť je konečne tu. Najväčšia spoločnosť sveta vstupuje na burzu v kurze 8,53 dolára za akciu. O 600 miliónov dolárov tak prekoná IPO čínskeho internetového obchodu Alibaba z roku 2014.

Celkový objem získaných peňazí z úpisu akcií by pri nastavenej východiskovej cene akcií na 8,53 dolára za kus mohol dosiahnuť hranicu 25,6 miliárd dolárov. Doteraz najväčšie IPO, ku ktorému došlo pred piatimi rokmi bol o 600 miliónov dolárov nižšie. Saudi Aramco tak s najväčšou pravdepodobnosťou vstúpi do histórie ako najväčšia spoločnosť sveta, ktoré sa podarilo dosiahnuť nejobjemnejšie IPO.

Ocenenie spoločnosti, z ktorého sa vyvolávací kurz akcie vypočítal, dosiahlo hodnotu 1,7 bilióna dolárov. To je takmer v polovici intervalu 1,5 až 2 bilióny dolárov, o ktorom sa v tejto súvislosti hovorilo najčastejšie. Práve o hornú hranicu dlho usiloval saudský korunný princ Muhammad bin Salmán, ktorý si od IPO sľubuje získanie zdrojov potrebných pre inováciu celej saudskoarabskej ekonomiky.

Lenže poradcovia mu odporúčali cenu spoločnosti znížiť, aby príliš neodrádzala investorov. Vzhľadom k tomu, aký veľký zisk Saudi Aramco v minulosti dosiahlo, by počiatočný kurz akcií ocenený z ceny 2 bilióny dolárov mohol byť nadsadený. Očakáva sa, že Saudi Aramco vstúpi na burzu okolo 12. decembra. Obchodovaná bude zatiaľ len na lokálnom trhu, časom by sa mohla dostať aj na zahraničné burzy.


V Indii sa bude energia obchodovať cez blockchainový startup

Austrálsky blockchainový startup Power Ledger otestuje peer-to-peer platformu pre obchodovanie so solárnou elektrinou. Zatiaľ len v časti Indie, v štáte Uttarpradéš, ktorý susedí s Nepálom.

Pilotný projekt umožní zatiaľ len na skúšku priamo domácnostiam predávať a nakupovať obnoviteľnú energiu z fotovoltaických panelov. Doslova tak medzi sebou budú môcť obchodovať susedia, ktorí majú solárne elektrárne na streche svojho domu, a to všetko skrze platformu, ktorá "pobeží" na blockchaine.

Austrálska spoločnosť Power Ledger, ktorá testovaciu prevádzku spustí, sa zapojila do public-private partnership projektu s indickou vládou. S tou tiež bude aj naďalej spolupracovať a vyhodnocovať výsledky projektu. Prvá fáza pilotného projektu by mala byť dokončená v marci budúceho roka. Na základe výsledkov potom obe strany spoločne posúdia, či a ako taký trh funguje. Power Ledger a zástupcovia indického štátu sú pripravení tiež prípadne spoločne dotvárať prostredie a pripraviť potrebné regulačné opatrenia.

Obchodovanie by malo fungovať tak, že domácnosti, ktoré vyrábajú elektrinu, ponúknu prípadný prebytok do rozvodnej siete za určitú cenu. Práve vďaka blockchainu bude umožnené obom stranám trhu reagovať rýchlo, a rýchlo tak dôjde k vzájomnému vysporiadanie obchodu. Z pohľadu Indie ide o súčasť stratégie, ktorou indická vláda chce podporovať rozvoj týchto technológií.


Rio Tinto a First Quantum možno budú spoločne dobývať meď v Peru

Kanadská ťažobná spoločnosť First Quantum Minerals hľadá strategického partnera pre nové projekty na dobývanie medi v Peru. V hre je joint venture s Rio Tinto.

Phili Pascall, výkonný riaditeľ First Quantum uviedol, že firma zatiaľ vyhodnocuje potenciálnych strategických partnerov. "V hre je niekoľko rôznych možností a nemusí ísť nutne o ťažobné firmy," povedal na tlačovej konferencii v Londýne. Nevylúčil ani, že potenciálnym partnerom môže byť britská spoločnosť Rio Tinto, ktorá prevádzkuje mnoho rôznych surovinových dolov po celom svete.

First Quantum Minerals má eminentný záujem o ťažbu medi v Peru. Pre rozjazd tohto projektu ale potrebuje investovať medzi tromi a štyrmi miliardami dolárov. Relatívne dobre dostupné zásoby medi sú tu totiž už vyťažené, a tak sa ďalšia ťažba bez dodatočných investícií nezaobíde.

Problém je ale v tom, že First Quantum je pomerne výrazne zadlžená. Jej záväzky medziročne vzrástli o štvrtinu na 7,6 miliardy dolárov. Spoločnosť už vlastní baňu Haquira v južnej časti Peru a Rio Tinto prevádzkuje v tej istej krajine medenú baňu La Granja. Zástupcovia Rio Tinto sa k možnému spojeniu s First Quantum doteraz nevyjadrili.


Saudi Aramco uzatvára marketingové turné po potenciálnych investoroch

Najväčšia primárna verejná ponuka akcií v histórii sa blíži. Saudskoarabská ťažobná spoločnosť Saudi Aramco stále zháňa potenciálnych investorov. Jej záujem sa, ale už zameral prakticky len na krajiny Perzského zálivu.

Najnovším "úlovkom" zástupcov Saudi Aramco je štátom vlastnený investičný fond z Abú Zabí (ADIA - Abu Dhabi Investment Authority). Ak sa podarí dohodu dotiahnuť do konca, ADIA investuje do akcií Saudi Aramco miliardu dolárov, ako uviedla agentúra Reuters. Iné zdroje dokonca hovoria o investícii medzi 1,5 a 2 miliardami dolárov.

Saudi Aramco pomaly končí "marketingové" turné, v rámci ktorého sa snaží motivovať rôznych investorov k účasti na primárnej verejnej ponuke akcií, ktorá by mala prebehnúť v prvej dekáde decembra. Kým bezprostredne po potvrdení termínu IPO firma hovorila s potenciálnymi kupcami mimo regiónu Perzského zálivu, dnes už sa sústredí práve na tých v ňom.

Najväčšia spoločnosť sveta plánuje na trhu ponúknuť len asi 1,5 percenta svojich akcií, čo by jej podľa odhadov mohlo vyniesť niečo vyše 25 miliárd dolárov. Ak sa jej to podarí, pôjde o najväčšie IPO v histórii. Prekoná dokonca vstup čínskeho internetového obchodu Alibaba na burzu, ktorý upísal akcie za 24 miliárd dolárov.


Bank of Japan zrejme končí s nákupmi na kapitálovom trhu

Japonská centrálna banka používa nákupy cenných papierov od decembra 2010. Cieľom bolo zmiernenie dopadov finančnej krízy, neskôr oživenie aktivity na finančných trhoch.

Teraz už ale uplynulo štyridsať dní bez toho, aby Bank of Japan k týmto intervenčným nákupom pristúpila. Sú o tom presvedčení investori a analytici, ktorí sa pohybujú na tokijskej burze. Aktivita japonskej centrálnej banky sa vraj totiž dala celkom dobre identifikovať. Doteraz platilo, že počas jediného roka nakúpili podielové listy ETF fondov v priemere za 55 miliárd dolárov.

Lenže tento rok vraj zatiaľ nakúpila len za asi dve tretiny tejto sumy, hoci sa koniec roka rýchlo blížia. Analytici navyše tvrdia, že žiadny intervenčný nákup neprebehol prinajmenšom od 10. októbra. Panuje tak podozrenie, že sa Bank of Japan z kapitálového trhu pomaly, ale isto sťahuje a chce vyskúšať, ako bude fungovať bez jej prítomnosti.

Japonská centrálna banka tieto špekulácie odmietla komentovať. Investori sa však obávajú, že ak banka pristúpi k postupnému predaju podielových listov, prepukne na finančných trhoch predajný sentiment reflektujúci sa na cenách akcií a ďalších cenných papierov môžu ísť nadol. To by v konečnom dôsledku mohlo poškodiť aj celé japonské hospodárstvo.


USA a Čína sa bijú, euro sa smeje

Platidlo Európskej menovej únie sa začiatkom tohto týždňa dostalo voči americkom doláru na najvyššiu hodnotu za posledných jedenásť dní. Na slabnúcom dolári sa podpísalo očakávania skorého konca obchodnej vojny medzi USA a Čínou.

Euro voči americkému doláru v pondelok mierne posilnilo, keď sa výmenný kurz blížil k hranici 1,11 dolára za jedno euro. Dolár voči euru oslabil paradoxne z dôvodu silnejúcich očakávania, že Spojené štáty a Čína čoskoro podpíšu dohodu o odstránení vzájomných obchodných bariér, ktoré medzi sebou stihli za posledný takmer rok a pol obe ekonomické veľmoci vystavať.

Hoci eurozóna nie je do sporov priamo zapojená, na jej ekonomiku však americko-čínska obchodná vojna dopadá. Negatívne sa podpisuje najmä na jej spracovateľskom priemysle a strojárstve, a tak by prípadný koniec obchodnej vojny jej hospodárstvu pomohol.

Investori svoju dôveru v ekonomiku eurozóny dávali v posledných týždňoch najavo tým, že svoje investície presmerovávali práve do eurových aktív. Čistý prílev za uplynulé dva týždne dosiahol v prepočte tri miliardy dolárov. To je najvyšší objem od mája minulého roka.


Saudi Aramco upresňuje hodnotu svojho IPO

Až 25,6 miliárd dolárov by mohla najväčšia spoločnosť sveta vniesť vstupom na akciovú burzu. Zástupcovia Saudi Aramco spresnili upisovaciu hodnotu akcií aj to, akú veľkú časť spoločnosti ponúknu investorom.

Podľa najnovšie zverejnených údajov by sa mala hodnota spoločnosti Saudi Aramco, od ktorej sa bude odvodzovať výnos z IPO, pohybovať v rozmedzí 1,6 až 1,7 bilióna dolárov. Ide o úroveň, ktorá je o 300 až 400 miliárd dolárov nižšia, než si pôvodne predstavoval saudský korunný princ Mohammed bin Salmán.

Avšak aj za týchto podmienok môže Saudi Aramco svojím vstupom na burzu prekonať doterajší rekord, ktorý v IPO drží čínska spoločnosť Alibaba. Saudská ťažobná spoločnosť by takto za predaj 1,5 percentnej časti svojich akcií mohla získať 24 až 25,6 miliardy dolárov. Celkový počet akcií by mal dosiahnuť 200 miliárd. Na predaj by tak bolo určené tri miliardy akcií. Cena, za ktorú by sa mohli počas primárnej emisie predať, sa má podľa odhadov pohybovať medzi 8 a 8,5 doláru.

Spoločnosť chce pol percenta akcií (jednu miliardu) ponúknuť individuálnym investorom, teda saudským domácnostiam, a zostávajúce jedno percento akcií (dve miliardy) potom budú môcť nakúpiť  inštitucionálni investori. Medzi nimi aj subjekty z Číny alebo Ruska. Konečnú upisovaciu hodnotu akcií by Saudi Aramco malo zverejniť do piateho decembra tohto roku.


Americké aj európske akcie klesli. Príčinou je Trump

Potom, čo Donald Trump zmiernil eufóriu okolo možného ukončenia obchodných sporov medzi USA a Čínou sa americké aj európske akcie vydali smerom k juhu.

Všetky hlavné indexy amerických búrz počas štvrtkového obchodovania oslabili. Dow Jones, S&P 500 aj Nasdaq stratili medzi jednou a dvoma desatinami percenta. Trhy totiž zareagovali na vyjadrenie Donalda Trumpa, ktorý ochladil optimistické očakávania vo vyjednávaní medzi USA a Čínou o ukončení obchodnej vojny. "Nepovedal som, že súhlasím s odstránením ciel na čínsky tovar," zneli slová prvého muža USA.

Svet sa tak ocitol v opätovné neistote kvôli obchodným sporom medzi USA a Čínou, ktoré ale môžu dopadnúť aj na Európu. A to napriek tomu, že čínske ministerstvo obchodu naznačilo, že dohoda na postupnom znižovaní ciel je blízko.

Americké akcie tak nadviazali na pokles, ktorý zaznamenali tiež trhy v Európe. Rovnako na starom kontinente strácali indexy všetkých kľúčových búrz. Stoxx Europe 600 a nemecký DAX odpísali bezmála štyri desatiny percenta. Londýnsky index FTSE oslabil dokonca o osem desatín percenta. Dá sa očakávať, že sa zlá nálada preleje aj na trhy v Ázii.


Akcie na konci roka: pripravme sa na Santa Claus rally

Koniec roka je už tradične obdobím, kedy akcie prakticky na všetkých svetových burzách majú tendenciu posilňovať. Ani tento rok nemá byť výnimkou.

Americký index S&P 500 posilnil od roku 1998 pravidelne od januára do prvého novembrového týždňa priemerne o 9,5 percenta. Vo zvyšku roka je potom ďalší priemerný výnos okolo štyroch percent s tým, že najsilnejší koniec prichádza skutočne v posledných dňoch kalendárneho roka. Pre tento jav sa vžil termín "Santa Claus rally".

"Za posledných dvadsať rokov to fungovalo v desiatich z desiatich prípadov," pripomenul pre portál Marketwatch.com Tom Lee, vedúci pracovnák výskumného tímu v spoločnosti Fundstrat Global Advisors. Do konca tohto roka nám zostáva osem týždňov, čo znamená, že sme prakticky na začiatku obdobia, kedy možno Santa Claus rally očakávať.

Lee ale upozorňuje, že nie je stopercentná istota, že sa vyššie opísaný jav bude opakovať aj tento rok, hoci pravdepodobnosť je vysoká. Čo by mohlo Santa Claus rally zhatiť, je nejaký vonkajší šok, ako napríklad eskalácia obchodnej vojny medzi USA a Čínou (napriek uvoľňujúcemu sa napätie) alebo tvrdý brexit. Cieľovou hodnotu indexu S&P 500 Lee očakáva na konci roka blízko úrovne 3200 bodov.


Európska komisia znížila odhad rastu českej ekonomiky

Podľa Európskej komisie vzrastie český hrubý domáci produkt v budúcom roku o 2,2 percenta. Ešte v júni sa počítalo s rastom o tri desatiny percentuálneho bodu vyššom.

V roku 2021 by české hospodárstvo malo vzrásť o 2,1 percenta, predpovedá Európska komisia. Hlavným motorom tuzemského hospodárskeho rastu má byť domáca spotreba, čo bude dôsledok pomerne výrazného zvýšenia platov vo verejnej sfére, ale aj dôsledok pretrvávajúceho nedostatku pracovnej sily. Naproti tomu Európska komisia očakáva, že dôjde k ochladeniu súkromnej investičnej aktivity.

Predpovede hospodárskeho rastu na nadchádzajúce obdobie vydalo aj české ministerstvo financií alebo Česká národná banka. Podľa úradu Aleny Schillerovej sa tuzemské HDP v roku 2020 zvýši o rovné dve percentá, zatiaľ čo ešte v júli sa počítalo s rastom 2,3 percenta. Rizikom je vraj vývoj zahraničného dopytu.

Česká národná banka je v tomto ohľade optimistickejšia, pretože na rok 2020 predpovedá hospodársky rast vo výške 2,4 percenta. Aj ona však svoj odhad oproti letu znížila o pol percentuálneho bodu. Guvernér ČNB Jiří Rusnok takisto pripustil, že by centrálna banka mohla v budúcom roku dvakrát zvýšiť svoje úrokové sadzby, a to vždy o štvrtinu percentuálneho bodu.