Cena čierneho zlata klesla o tretinu. To je najviac od prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Na vine sú nezhody medzi Saudskou Arábiou a Ruskom ohľadom ťažobných kvót.
Kvôli víkendovému kolapsu rokovaní medzi krajinami OPEC a Ruskom vznikol na svetovom trhu s ropou prebytok v objeme okolo štyroch miliónov barelov denne. Saudská Arábia sa rozhodla ťažbu zvýšiť a svojim odberateľom ponúkať zľavy na dodávky ropy. Cena najobchodovanejších typov ropy WTI a Brent sa vďaka tomu pohybuje medzi tridsať a tridsaťpäť dolárov za barel. Pritom ešte pred necelým mesiacom sa blížila k hranici šesťdesiat dolárov.
S drastickým zlacnením čierneho zlata sa ponúka otázka, kto z ropnej vojny veľmocí vyjde nakoniec víťazne. Rusko, alebo Saudská Arábia, ktorá „vystrelila“ ako prvá? Moskva ihneď vyhlásila, že je schopná bez väčšej ujmy dodávať ropu za cenu 25 až 30 dolárov po dobu šiestich až desiatich rokov. Rijád sa následne vyhlásil, že sa mu za 30 dolárov tiež oplatí ťažiť. Produkcia oboch krajín je porovnateľná: Saudská Arábia ťaží priemerne dvanásť miliónov barelov denne, Rusko jedenásť.
Navrch má ale predsa len Rusko. Jemu k udržaniu fiškálnej rovnováhy stačí predávať ropu za štyridsať dolárov, Saudská Arábia potrebuje najmenej osemdesiat. V súboji teda pôjde o to, kto bude ochotný svojmu verejnému rozpočtu nechať pustiť žilou viac.
[…] Aramco. Ich cena sa znížila o tri desatiny percenta a prekvapivo nie kvôli aktuálnemu dianiu na ropnom trhu. Saudi Aramco oslabilo z dôvodu poklesu vlaňajšieho zisku o viac ako pätinu. Zisk vo výške […]
[…] okolo 28 dolárov za barel. Ide o jeden z dôsledkov cenovej vojny, ktorú medzi sebou vedú Rusko a Saudská Arábia. Rusko poslalo k ľadu dohodu skupiny OPEC + o obmedzení ťažby s cieľom vyhladovať amerických […]